The secret that nobody know...

9. července 2012 v 1:57 | Katsuki |  Poviedky (shounen ai,yaoi)
Postavy: Mikami, Hiroshi
Upozornenie: De facto žiadne xP
Poznámka autorky: Je to rozprávane prelínané úvahou, proste nezaraditeľné dielko, ale snáď sa bude páčiť x)


"Mikami?" Ozve sa jemný hlások môjho bratranca.
"Čo sa deje Hiro?" Opýtam sa s úsmevom, dvihnúc hlavu od sudoku, ktoré práve riešim.
"Mal si už niekedy pocit, že tajomstvo, ktoré skrývaš by možno bolo lepšie odkryť?" Spýta sa to čo mu už dlhšie vŕta v hlave.
"Ani nie, prečo?" Odpoviem otázkou, väčšina našich dialógov sú vzájomné otázky. Vyhovuje nám to.
"Len tak. Ako sa darí?"
................................................................................................
Ležím s rukami za hlavou a zamyslene sledujem fosforeskujúce hviezdy na strope, dal mi ich Hiro predminulé Vianoce a ja som neodolal použiť ich a nehodlám sa ich zbaviť. Je neuveriteľné akú silu majú veci, ktoré vám prirastú k srdcu len preto, že vám ich dal niekto dôležitý. S Hirom sme vyrastali dá sa povedať od plienok, je vzácne že si dve tak odlišné osoby k sebe nájdu cestu a ani po rokoch nechytia ponorku. My do tých vzácnych vzťahov zapadáme dokonale. Spoločné máme snáď len naše priateľstvo. Hiro je otvorený, bláznivý, neznáša športy vraj mu spôsobuje traumy akýkoľvek cieľ v nich, ale napriek tomu má veľmi pekne stavanú postavu. Jeho výkony v škole sú priemerné a tým myslím skutočne priemerné, nikdy totiž neobsedí dosť na to než aby mal známky lepšie ako 3. Jediné z čoho vyniká je výtvarná, miluje kreslenie, všade nosí ten svoj skicár a tužku. Je krásny keď maľuje, tak sústredený a nadchnutý pre výtvor, ktorý sa črtá pod jeho rukou. Vždy sa mu pritom na čele vytvorí maličká vráska ako sa zaujate mračí. Je to okúzlujúce. Počúva J-pop, disko, techno a všetko čo má v sebe energiu, no tancovať nechodí, vraj ani nevie, čo môžem potvrdiť. Miluje farby a to aj v oblečení, jeho šatník je skutočne rozmanitý, ale musím uznať, že ten jeho svojský štýl je skutočne k nahryznutiu. Vlastne pre mňa keby si obliekol aj jutové vrece, bol by dokonalý. Svet vidí omnoho farebnejšie ako ja a už dávno vzdal snahu ten môj čierno-šedo-biely svet vymaľovať. Je to také malé slnko, kam príde všetci ožijú, rozdáva tú svoju detskú radosť zo života všade kam sa pohne. Rád fylozofuje nad všemožnými témami sveta a rád o svojich názoroch diskutuje. Všeobecne povedané, Hiro je stelesnenie nevinnosti a nezvyčajnej charizmy. A ja? Mlčanlivý introvert. Milujem šport, ale nie týmový. Radšej si idem ráno zabehať s mp3 obsahujúcou gotich, rock a prípadne aj vážnu hudbu, v ušiach. Prípadne si zacvičím v posilňovni, no nesnažím sa vyzerať ako nabúchaný borec, cvičím pre svoje zdravie a rovnováhu tela a mysle. Už pár mesiacov sa venujem karate, ale ako samouk, nepotrebujem sa silou-mocou dostať na nejaké súťaže, je to môj spôsob relaxu namiesto jogy. V škole mi to ide od kedy som si prvýkrát sadol do lavice, vlastne v prvom ročníku som sa príšerne nudil a nebyť Hira nemal by som tam čo robiť. A paradoxne absolútne neviem kresliť, je pre mňa nadľudský výkon načmárať vobec strom, dom s lavičkou či niečo jednoduchšie...Vždy to je len akási čmáranica, pretože po chvíli stratím snahu o zmysluplnú kresbu a len tak čarbem kadejaké klikiháky. No milujem knihy. Už od malička, čítam každý deň a ak sa mi dej zapáči nedokážem prestať, občas aj na úkor ostatných činností. Možno vďaka tomu i rád píšem, hlavne úvahy. A tiež už nejaký ten piatok hrám na piáno, ale tiež le pre vlastné vyrovnanie myšlienok a sem tam na Hirovu žiadosť. Ďalšou mojou slabôstkou, ako to nazval Hiro, je sudoku, mahjong a podobné logické drobnosti. Na rozdiel od bratrancovej farebnej skrine je môj šatník prevažne v zemitých farbách, no nieje deň kedy by aspoň jeden doplnok na mojom tele nebol čierny. Aj izbu mám zladenú v mahagónových odtieňoch osviežených kávovými závesmi a postelným prádlom. Tiež svet okolo seba nevidím ani trochu tak farebne ako Hiro, jedine v jeho prítomnosti je aj tá všadeprítomná šeď trochu žiarivejšia. A predsa len je niečo čo máme spoločné, diskusie. No aj to len skutočne medzi nami, on rád diskutuje zo širokým okolím, ale ak chce donútiť k rozhovoru mňa vie, že len ak sme sami. Nerád sa handrkujem s ostatnými, bezak by to nikam neviedlo, mám vlastné názory a moje okolie je neznesiteľne tuctové...Až na Hira, jedine on somnou diskutuje s pádnymi argumentmi a aj naoko tuctovú myšlienku vidí svojimi očami a vie ju somnou rozobrať do detailov bez toho aby ma unudil. Všehovšudy som akýsi tieň svojho o rok mlasdšieho brantranca. Nie v zmysle, žeby sme súperili o pozornosť okolia a on víťazil. To nie, obaja máme svoje "fankluby", on vďaka jeho veselej povahe, ja kôli tajomnosti. V tomto sme si rovní. Myslím skôr to, že on je žiarivý objekt a ja som to šedé miesto hneď pri ňom. Tak ako keď sa postavíte oproti slnku a pri pohlade za seba vidíte svoje šedé,temnejšie ja. Tak by som charakterizoval naše vzájomné postavenie voči tomu druhému. Hiro mi ukazuje krásu a svetlo, ja Hirovi tmu a tajomno. A napriek tejto našej dlhovekej a snáď aj večnej synchronizácii mám pred Hirom tajomstvo. Také, ktoré mu nemôžem povedať a nik o ňom nevie. Milujem ho, už dlho. Ani neviem kedy som si to vlastne uvedomil, ale bolo to spontánne a očividne to nieje chvíľkové vzplanutie. Nieje tajomstvom, že som homosexuál, vie to o mne každý v okolí a o Hirovi tiež. Ale ani jeden nemáme partnera čož je trochu divné, aspoň podaktorým. No ja nemôžem byť s niekým iným, pretože mi stačí Hirova samotná prítomnosť, nepotrebujem ho vlastniť. A to pošahané blonďátko tvrdí, že svojho princa si počká a nemieni ho hľadať spôsobom- pretiahnem čo príde do cesty. Nikdy mu ani náznakom nedávam najavo ako veľmi mi na ňom záleží, takže aj dnes keď sa pýtal čo si myslím o tajomstve, ktoré by možno bolo lepšie prezradiť, klamal som že žiadne také nemám. Mám a skutočne som si istý, že takto je to lepšie. Moja láska k Hirovi je zároveň mojim tajomstvom, o ktorom nikto nevie. Prečo si to myslím? Prečo som presvedčený o tom, že je lepšie aby som mu svoju lásku tajil? To je jednoduché. Je toho málo čoho sa bojím, ale z jednej veci mám smrtelný srach a to z Hirovej straty. Nikto mi totiž nezaručí, že ak by to vedel neprídem oňho nielen ako o lásku ale aj ako o priateľa. Už beztak tmavý svet zatiahnu mráčavy pri predstave, že by som mal existovať bez Hiroshiho. Ešte viac ma desí, že by som musel existovať naďalej po jeho boku a byť ním ignorovaný, čo je pravdepodobné kedže bývame v jednom dome, ale to je iný príbeh. A pre tieto dôvody som nemôhol Hirovi na dnešnú otázku odpovedať popravde, pretože by sa vypytoval a ja by som mu viac a viac zahmlieval svoje myšlienky, takto som ukryl len jednu jedinú. Ale uznávam, odkedy sa ma to poobede opýtal škrie ma taký malý červík zvedavosti, prečo sa to vlastne pýtal a uspokojil sa s odpoveďou bez diskusie. Ktovie, možno sa k tejto téme o tajomstvách, ktoré nemajú byť odhalené raz vrátime a ja odpoviem inak. To záleží len na okolnostiach, a možno potom budem môcť povedať čo je mojim "neodhaliteľným" tajomstvom a na oplátku sa dozviem ja to jeho. Spokojný nad svojou každodennou dávkou uvažovania pred spaním sa nechám pohltiť svojou mysľou, ktorá v snoch filtruje to čo za vedomia nemôže. Úžastné ako si telo vyrovnáva skóre medzi bdelosťou a spánkom. V snoch je totiž môj svet farebnejší než tisícku dúh, je to výnimočný jav tie farebné sny. Hiro a mnohí iní totiž snívajú čiernobiele sny, pretože máloktorá mysel dokáže aj v spánku rozpoznávať farby.
..................................................................................................
"Ja prídem na to čo skrývaš Mikami. Viem, že máš tajomstvo o ktorom nikto nevie." Ozve sa tichá prísaha vo farebnej spálni Hiroshiho.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mathie D. Mathie D. | Web | 9. července 2012 v 8:48 | Reagovat

zaujímavé, ale trochu ho aj ľutujem, práve bratranec! nuž, láska si nenavyberá... ´podľa všetkého cítia to isté, však...? :-)

2 Katsuki Katsuki | 9. července 2012 v 16:50 | Reagovat

[1]: Áno cítia k sebe podobné city, ale to ako sa ich vťah vyvynie už sa asi nedozvieme xP

3 MagicalLady MagicalLady | 11. července 2012 v 14:00 | Reagovat

zaujímavé ;D

4 Kichi Kichi | Web | 26. července 2012 v 14:16 | Reagovat

uá .. =") tak dojemné . .krásnéé =D .. chtěl bych vědět co bude dál ! uá ! XD

5 Kichi Kichi | Web | 26. července 2012 v 14:26 | Reagovat

Ahoj =)) ty mě znáš jako Mizuki M. , ale jelikož se na mém starém Blogu objevili rodiče XD tak jsem ho musel opustit ... začínám tedy znova a tamten bude fungovat/nefungovat jenom kvůli rodičům XDD ... takže tedy : Chceš Sb ? =) s mím novým Blogem =DD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama