Dá sa ísť ďalej?

30. srpna 2012 v 21:38 | Katsuki |  O blogu
Tento príspevok nebude z mojej hlavy, srdca ani z mojej tvorby...je to akýsi výlev jedného skvelého človeka, ktorý je mi nadovšetko cenný. Viem len, že to písal s ťažkým srdiečkom a ja urobím vše preto, aby mu bolo ľahšie. Nad otázkou, či jeho text môžem zverejniť, len mávol rukou zo slovami "Beztak sa k tomu nedostane, tak kľudne." Takže tu je akési jeho uľavenie si od bolesti a týka sa toho či bude schopný ísť ďalej...




Už sa to stalo určite každému z nás aspoň raz. Spoznáte skvelého človeka, hoc len cez internet a práve preto si stanovíte hranicu- len priatelia! Ale čo ak tú hranicu city preskočia, bez ohľadu na devastačný účinok na vašu dušu? Zatrpknutú voči celému svetu, chladnú pred citmi, neochotnú prijímať zmeny... Ako sa vysporiadať s tým, že dotyčná osôbka je pre vás nedostupná? Z akéhokoľvek hľadiska...vek, vzdialenosť, časový harmonogram a v neposlednom rade city, ktoré by nemali byť, ktoré si snažíte zakázať, ktoré nesmiete priznať pre zachovanie aspoň malej nádeje, že toho človeka nestratíte úplne a navždy. Ako to napraviť? Ako vrátiť tú nevinnú hru na mačku a myš na začiatok? Nijak- nejde to, nech by človek vynaložil sebeväčšiu snahu. Mnohí sa zasmejú nad úvahou milovať niekoho, koho človek nepozná, ale garantujem vám- ide to a bolí to väčšmi ako milovať neopätovane niekoho koho poznáte. Áno, žiaľ som tým smoliarom, ktorý padol do priepasti citov, hoc som sa pred 5timi rokmi zaprisahal, že už nikdy viac nebudem ľúbiť, už nikdy nedopustím, aby som pre hlúpe city niekoho stratil. A? Opäť strácam, každým slovom s ním, každou minútou strávenou pri spoločných "rozhovoroch"... Otázka však znie- dokážem ísť ďalej? Neobzrieť sa, zabudnúť, začať znovu na inej štartovej čiare? Možno, a možno nie, no v tom prípade sa desím okamihu, keď toho človiečka stratím úplne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Peetie Peetie | Web | 30. srpna 2012 v 22:20 | Reagovat

Naozaj smutné. Je mi ľúto, že sa to dotyčnému stalo alebo ešte stále deje. Ale  ak sa vzchopíme a pôjdeme ďalej, dokážeme si, že nás len tak niečo nezlomí. Alebo je to možno blbosť...

2 Anitram Anitram | E-mail | Web | 31. srpna 2012 v 10:04 | Reagovat

:(

3 Majka :3 Majka :3 | Web | 2. září 2012 v 14:26 | Reagovat

je to vážne smutné.. ale podľa mňa by sa nemal vzdávať :) vždy je predsa nejaká nádej :)

4 Anitram Anitram | E-mail | Web | 25. října 2012 v 16:28 | Reagovat

ahoj.. na mém blogu je třídění SB tak se nezapomeň zapsat teda jestli chceš
http://anitram-otaku.blog.cz/1210/trideni-sb

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama