Láska si nevyberá

12. února 2013 v 21:58 | Katsuki |  Poviedky (shounen ai,yaoi)
Fandom: Death note
Postavy/pairing: Light Yagami, Ryuzaki-L, spomenutí členovia vyšetrovacieho týmu a Watari / Light+Ryuzaki
Upozornenie: 18+ ako inak, že? S vyplazeným jazykem
Poznámka autorky: Nj, takže staro vynovená poviedka, ktorá kdesi zapadala prachom, než som sa k nej dnes dostala. Teraz znie úplne inak ako jej pôvodná verzia a toto sa mi páči omnoho viac :) No ale čo som chcela... Mám k nej aj pokračovanie, teda druhý diel, no ten bude chcieť tiež zmeny a hlavne príde mi príšerne presladený xD A teda, máte za úlohu mi do komentárov napísať, či tú druhú časť chcete a ako by ste si VY predstavovali pokračovanie povedzme o niekoľko mesiacov od tejto ich noci. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za pomoc. Líbající


Otočí sa ku mne s tým zvláštnym pohľadom hovoriacim Ja ťa dostanem, Kira. a opýta sa ako zakaždým na poradách čo si o tom čo preberali myslím. A ja snáď po miliónty krát odrecitujem slová, ktoré patria Lightovi Yagamimu, nie však Kirovi. A po miliónty krát sa na časti zhodnem s L, na niečom s otcom a na niečom s nikým. Ale tieto porady ma už natoľko nudia, že ma to vôbec nezaujíma. Chcem už ísť domov a otvoriť zápisník, treba doň napísať ďalšie mená, no keďže sa zvyšok osadenstva miestnosti spustil do búrlivej debaty o niečom nepodstatnom je mi jasné, že tak skoro neskončia. Pritiahnem si k sebe ponúknutú šálku čaju a sadnem si späť na pohovku, aspoň trochu vnímajúc o čom vlastne hovoria, aby som neostal prekvapený ak by sa niečo pýtali mňa. Po pár minútach položím prázdnu šálku na stolík predo mnou a pohodlne opretý privriem oči. Ani neviem ako zaspím a moje telo sa podvedome uloží do ľahu. Zobudím sa až na vŕzganie stoličiek, štrngotanie hrnčekov a tichú vravu. Prvé čo si uvedomím je, že som zakrytý dekou.
"Áaa, tak predsa sme ťa zobudili. Prepáč Light." Ozve sa mi L pri uchu, keď si rozospato sadnem, jednou rukou držiac deku na stehnách.
"Ako dlho som spal? Mali ste ma zobudiť hneď." Opýtam sa a vytknem im súčasne. Niežeby ma zaujímalo kedy som zaspal alebo prečo ma nezobudili, je mi to jedno, ale pro forma som to povedať musel. Aj keď pravdupovediac by som ešte rád spal.
"Vyzeral si dosť unavene. Ale spal si len niečo cez hodinu." Odpovie tým jeho typicky neutrálnym hlasom Ryuzaki.
"Aha. A môžem si ešte na chvíľu ľahnúť?" Opýtam sa tváriac sa, že mi nedoplo, že porada skončila. Nečakám na odpoveď, len sa prevalím chrbtom k nim a zavriem oči nevšímajúc si o čom sa začali následne baviť. No i tak skôr než znovu zaspím počujem ešte ako Ryuzaki dohovára môjmu otcovi, aby sa o mňa nebál a nechal ma spať, že keď vstanem postará sa o mňa. Nekladiem tým slovám nejaký podstatný význam a opäť zaspím.
***
Keď znovu otvorím oči už je očividne noc a neskoro na to, aby som šiel domov a stihol niekoho hore. V celej miestnosti je tma, asi aby som mohol nerušene spať, ale aj nezvyčajné ticho. Až na....na dych niekoho iného. Rozhliadnem sa a zaostrím na Ryuzakiho miesto pri stole, kde sa skutočne rysuje tienistý tvar jeho zhrbenej postavy. Uspokojí ma, že sa mi ten druhý dych len nezdal, no zároveň ma jeho prítomnosť znepokojí. To skutočne nespáva? A prečo ma vlastne sleduje? Snáď si nemyslel, že by som mu niečo ukradol keby som vstal. Niežeby som mal sklony ku kleptománií. A zase sa napcháva sladkým, čo usúdim podľa monotónneho pohybu jeho ruky a štrngotu lyžičky o porcelánový tanierik.
"Už si hore Light?" Ozve sa, položiac prázdny tanier na stôl. A síce vôbec nemám chuť ani náladu, bolo by nezdvorilé keby som ostal ležať iba bokom k nemu, takže si neochotne sadnem.
"Očividne som. Ďakujem, že si ma nechal spať. Bol som naozaj nezvyčajne unavený." Odpoviem pokojným hlasom so štipkou falošnej pokory. No nepozriem sa naňho ani kútikom oka, cítim ako ma prebodáva tým prazvláštnym pohľadom a na ten nemám náladu.
"Som rád, že si si oddýchol. Dáš si niečo?" Opýta sa so zvláštnym úsmevom.
"Kávu, poprosím." Odvetím stroho a znovu si ľahnem. Prekvapí ma, že sa niekde nezašuchce Watari, ale spomenutú kávu ide spraviť sám Ryuzaki, no neriešim to. Krátko po tom ako v neďalekej kuchyni započujem cvaknutie spínača kávovaru sa L objaví vo dverách s dvoma šálkami. Prejde ku mne, aby mi podal tú moju a druhú si chytí za uško medzi ukazovák a palec, ako vždy, sadnúc si k mojim nohám. Tie trochu odtiahnem, aby sa mohol usalašiť do tej svojej podivne skrčenej polohy. Znepokojuje ma. Prečo som radšej nešiel domov? Ten pohľad, je tak zvláštny, nepríjemne príjemný. Čože? Príjemný? V žiadnom prípade...či? Aby som zahnal šialené myšlienky a aby som nevylial kávu si pomaly sadnem.
"Ďakujem." Syknem, než si pomaly začnem odpíjať.
"Nemáš za čo, Light." Odvetí s tým divným úsmevom, pričom položí šálku na stolík. Ani neviem kedy stihol tu kávu vypiť. Fakt je zvláštny, celý.
Zahĺbim sa do myšlienok popíjajúc v celku dobrú kávu, až kým neucítim na ramenách jeho dlane a to, že sedí na operadle za mnou. Ani si neuvedomím, že kávu som už pomaly dopil zatiaľ čo ma od pomaly masíroval. Keďže mám z tej pohovky celé telo stuhnuté tak si tie dotyky vychutnávam s privretými očami, ale po chvíli precitnem zhrozením, že sa mi tie dotyky naozaj páčia sa odtiahnem.
"Ryuzaki? Čo to sakra robíš?" Vyčítavo ho prebodnem pohľadom, no skôr než mu stihnem vytknúť niečo ďalšie nahne sa ku mne a umlčí moje pery ľahučkým bozkom až mi z toho prejde mráz po chrbte. Zase sa spamätám a s vyvalenými očami ho od seba odstrčím. Prepálim ho výhražným a zvedavým pohľadom zároveň. Čo to do pekla malo znamenať? Zbláznil sa snáď?
"Toto už viac nerob! Ak dovolíš, idem sa osprchovať." Zasypím s varovne prižmúrenými očami a aj keď viem kde má kúpeľňu, ostanem sedieť, kým mi neprikývne, že môžem. L sa iba víťazne uškrnie a lenivo dvihne ruku smerom ku kúpeľni.
Keď vojdem, prekvapí ma akási jemná sladká vôňa, akoby sa niekto sprchoval len nedávno. Asi Ryuzaki. To čo ma neprekvapí zo skúsenosti popri poradách je fakt, že dvere nemajú z vnútra zámok a teda nemôžem sa zamknúť. Pustím si teda vlažnú vodu, kým sa vyzlečiem. Znovu zaváham, či vôbec vojsť pod prúd, no začne mi byť chladno a tak vkĺznem do sprchy. Zavriem oči a užívam si každú kvapôčku vody, dopadajúcu na moje telo. Prečo to urobil? Najprv si za mňa sadne a masíruje ma, potom ten bozk namiesto odpovede a ten pohľad, ktorým ma prebodáva už dlhšie. O čo mu sakra ide? Myslí si, že keď na mňa bude prehnane milý tak pred všetkými padnem kajúcne na kolená a priznám, že som Kira? Zamyslený nad otázkami bez odpovedí si ani nevšimnem, že niekto vošiel do miestnosti a cez matný záves a paru by som aj tak ťažko rozoznal nejakú siluetu. Nezaregistrujem ani zvuk vecí padajúcich na zem, teda oblečenia. Jeho prítomnosť si uvedomím, až keď ma zamrazí "dopad" príjemne voňajúceho sprchového gélu na ramená a chrbát.
"Ryuzaki čo tu do čerta robíš?" Opýtam sa zmätene, nahnevane, zvedavo, no aj keď mi inštinkt pripomína, že je môj nepriateľ, neodtiahnem sa od neho (akoby sa v sprche mal kam pohnúť Nevinný ).
"Pssst, neboj sa, Light." Šepne zastreným hlasom. Nikdy som ho takto hovoriť nepočul. Vlastne ani som si nevedel predstaviť, že práve on dokáže hovoriť inak ako tým znudeným hlasom. Uvedomím si ako som sa pri jeho slovách až zachvel prekvapením a znovu mi po chrbte prešli zimomriavky. On na to zareaguje iba presunutím namydlených rúk z ramien na boky a znovu ma zľahka pobozká na krk. Opäť sa zachvejem, cítiac ako sa ku mne priblížil a nakoniec pritisol celým telom. Najradšej by som ho odsotil, celé moje vnútro patriace racionálnemu mysleniu kričí, aby som ho odstrčil a odišiel, no niečo silnejšie vo mne ma donúti ostať a ani sa nepohnúť. Až po chvíli strnulosť opadne a ja si odovzdane položím hlavu na jeho rameno. Čo to robíš Kira? LIght?! Je to L! Tvoj nepriateľ! Doslova na mňa zavrčí bezcitná časť môjho podvedomia, no ignorujem ju v okamihu ako sa Ryuzakiho pery dotknú môjho krku a začne ma naň chtivo bozkávať. Jeho dlane sa rozbehnú skrz na skrz preskúmať moje telo, z hrude ich presunie na moje vypracované brucho a slabo ma k sebe pritlačí. Nevedomky zastonám, ucítiac ako sa celé moje telo zaplaví horúčavou a nepoznanou túžbou. Rovnako ako cítim, že to Ryuzakiho telo je už pomerne dosť vzrušené. Počkať! Vážne, čo to tu robím? Sme nepriatelia, obaja chceme smrť toho druhého. Nemôžeme spolu mať sex. Preletí mnou vlna zaváhania a na okamih takmer vydesene otvorím oči, no moje zajačie úmysly vyprchajú v okamihu ako ucítim Ryuzakiho dlaň na svojom ešte ochabnutom penise. Prekvapene zalapám po dychu a chytím jeho predlaktie. Nespokojne mi zamraučí do ucha a po tom ako ho obkrúži špičkou jazyka ma nešetrne uhryzne do ušného lalôčika. Sám neverím tomu ako na to zareagujem...s privretými očami slastne až prosebne vzdychnem. S tým zvláštnym úsmevom ma otočí k sebe tvárou a pritisne ma k studeným kachličkám, čo ma prekvapivo ešte viac rozpáli a žiadostivo, no stále zvedavo mu pozriem do očí.
"Ryuzaki, prečo to robíš?" Opýtam sa to čo mi víri hlavou aj nahlas. V hlase mi zaznie akási dotknutosť, no rovnako tak vzrušenie, ktoré už nedokážem potláčať.
"Možno som to chcel už dlhšie. A ty vieš, že v duchu o to šlo určite aj tebe." Zase ten prazvláštny úsmev. Teraz mi však príde neskutočne krásny a vzácny, predsa len, L sa neusmieva takto na nikoho čo som si všimol. Len na mňa.
"Čože? A to mi už akože konečne veríš, že nie som Kira?" Opýtam sa s mierne nadvihnutým obočím. Žeby sa mi to konečne podarilo? Na okamih sa mi blysne v očiach tá Kirovi prirodzená chladnosť. Ale vlastne má pravdu. Možno som po ňom skutočne túžil, po jeho tele. Ale sám som si tým nebol istý, tak ako to, že on na svoj predpoklad stavil s toľkou istotou?
"Nie Light. Povedzme, som si tým stále istý na 56%." Odpovie so šibalskou iskrou v očiach a umlčí akékoľvek moje ďalšie otázky a protesty svojimi perami na tých mojich. Ten bozk je iný ako na pohovke. Je nežný, no neskutočne vášnivý a keď sa ku mne pritisne celým telom, obtrúc sa o mňa, stratím všetku silu protestovať. Ozve sa unisono vzdychnutie, no Ryuzaki preberie iniciatívu a vydvihne si ma nad svoj pás, pričom inštinktívne obtočím nohy okolo jeho bokov.
"Ryuzaki, nie." Šepnem naklonený pri jeho uchu a pre zmenu ho doň uhryznem ja. Na to zareaguje iba slabým cuknutím a posunie ma nižšie, dotýkajúc sa môjho zadku špičkou jeho stoporeného penisu. Keď ho cítim tak nebezpečne blízko, zľaknute mu pozriem do očí, no utíši ma jemnými bozkami a chlácholivým hladením. Po chvíli sa upokojím a ja sám ho objímem okolo ramien s istotou, že už ho chcem, chcem ho v sebe snáď naveky. Moje racionálne myslenie akoby odtieklo odtokom spolu s vodou stekajúcou z našich tiel.
"Prosím, nevydržím to." Prerývane zastonám, sám prekvapený svojimi slovami, no opäť moje ústa umlčí vášnivým bozkom. Vlastne tým umlčí aj môj z počiatku bolestivý, neskôr vzrušený výkrik, keď jeho pýcha prenikne do môjho tela. Prižmúrim oči a silno zaryjem prsty do Ryuzakiho ramien. Bolí to, sakramentsky, ale je to úžasné. Chvíľu ostane nehybne vo mne, až kým ja sám nedosadnem a tým mu nedám povolenie pokračovať. Len o pár sekúnd sa naše vzdychy zlievajú v rovnakom rytme tak ako pohyby našich tiel. Tie moje onedlho o niečo zrýchlia, keď Ryuzaki skĺzne dlaňou k môjmu penisu a začne ho priam mučivo pomaly trieť. Vyhľadám jeho pery, aby sa naše jazyky mohli preplietať vo vášnivej hre o pomyselnú nadvládu. V tom okamihu mi už ani len nepríde na rozum fakt, že sme úhlavní nepriatelia na život a na smrť. Vnímam len ten skvostný pocit naplnenia a priam zvieracej túžby po jeho tele, ktorá len vzrastie, keď o pár minút cítim ako ním cuklo. Každý sval v jeho tele sa napne nekontrolovateľným vrcholom vzrušenia a do môjho tela vytryskne hrejivá matne biela tekutina v sprievode bozkami tlmeného výkriku môjho mena. Nevystúpi zo mňa, až kým pohyby jeho dlane nedoprajú slastný orgazmus aj mne, pričom potriesnim jeho bruško semenom, ktoré je ihneď zmyté vlažnou vodou. Spokojne sa uškrnie tým okúzľujúcim úsmevom, kým vykĺzne z môjho tela a obaja prerývane dýchajúc sa objímeme. Potom, akoby sa nič nestalo sa navzájom umyjeme, poutierame a zabalený len v uterákoch prejdeme do jeho spálne. Tak predsa spáva. Pomyslím si pobavene a mlčky ho nasledujem k posteli. Je zvláštne byť úplne potichu, no neprekáža mi to a Ryuzakimu zjavne tiež nie. Uložíme sa do postele otočení tvárami k sebe a obaja s pre nás neprirodzenými úsmevmi značiacimi spokojnosť.
"Light. Viem, že si Kira." Ozve sa po pár minútach tichý hlas Ryuzakiho.
"Myslel som, že mi veríš." Zafrflem dotknuto a ublížene mu pozriem do očí, no on sa iba pousmeje a prinúti ma ľahnúť si na chrbát, aby si mohol položiť hlavu na moju hruď.
"Ryuzaki! Ak mi neveríš tak prečo?" Opýtam sa už naliehavo a ani sa ho nedotknem. Vlastne to ublíženie v mojom hlase nie je hrané čo si uvedomím až teraz. Naozaj ma zraňuje, že mi s tými percentami klamal a predsa sa so mnou miloval. Zmätene hladím nad seba, keďže on ostáva naďalej ticho, rozmýšľajúc o tom prečo sa zrazu cítim tak strašne divne. Iste, má plné právo neveriť mi, som predsa skutočne Kira. Ale prečo potom urobil to čo urobil, ak to nebolo úprimné. A ty si k nemu úprimný, Kira? Ozve sa zas tá racionálna otrava v mojej hlave, ktorú predtým umlčalo vzrušenie a slasť.
"Prepáč, Kira. Ja...vlastne nič. Ale neklam mi, chcem to počuť." Zašepká konečne Ryuzaki. To oslovenie ma nahnevá, no súdiac podľa naliehavosti v jeho hlase viem, že ak budem teraz zatĺkať aj tak to bude zbytočné. Vlastne ani si neuvedomím čo hovorím. Srdce koná skôr ako rozum, u mňa tak nezvyčajný jav.
"Nemýliš sa L." Potvrdím mu jeho hypotézu, že som sériový vrah, ktorého už mesiace spolu doháňame. "Ale ja...odpusť Ryuzaki, ale..." Nedopoviem. Chcem mu povedať, že k nemu niečo cítim a nie je to nenávisť, no nedokážem tie slová zo seba vysúkať a on sa len načiahne, aby ma s tým vzácne krásnym úsmevom pobozkal.
"Spi sladko Light. Budem pri tebe." Povie, akoby ho moje slová oblúkom obišli a ja ani neviem prečo nenamietam. Unavene privriem oči a majetnícky zomknem to pre mňa po novom najvzácnejšie človieča v objatí.
"Ľúbim ťa Light Yagami a nezradím ťa." Zaznejú takmer nečujné slová mladého čiernovlasého detektíva, ktoré ja už nepočujem, predtým než sa aj on ponorí do ríše pokojných snov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anitram Noriko Anitram Noriko | E-mail | Web | 12. února 2013 v 22:30 | Reagovat

jsem ráda že jsi zpět ^^ jinak úžasná povídka >.<

2 Saki-chan Saki-chan | Web | 16. března 2013 v 0:24 | Reagovat

Bozske.. Naprosto bozske! :OOO<3

3 Anny Anny | 5. dubna 2013 v 19:44 | Reagovat

Dokonalé awh :333

4 Nanami-chan Nanami-chan | 22. října 2013 v 11:13 | Reagovat

chcem pokračovanie OO<3 :33 nádhera

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama